Saker

Poľovnícke tradície

Na poľovnícke tradície sa nemožno pozerať ako na folklór alebo originálnu zábavu. Je to zvláštny súbor pravidiel, zvyklostí, obradov a výrazov siahajúci hlboko do minulosti, ktorý pre súčastnosť uchováva nielen dávne predstavy a postupy, ale aj morálku. Spája bohatú a romantickú históriu s triezvym dneskom. Poľovníctvo nadväzuje na prastaré obrady loveckej mágie a odzrkadľuje dlhý historický vývoj ľudstva. Mnohé zvyklosti sú nadčasové , zachovali sa z dávnej minulosti a ich zmysel je stále rovnaký. Čím viac sa človek vzďaľoval od prírody, tým väčšiu vážnosť získavalo poľovnícke remeslo. Poľovníctvo ovplivňovali aj lovecké rády a nariadenia.

  Poľovník sa  svojmu zamestnaniu musel vyučiť, a to so súhlasom vrchností.Učenie trvalo najmenej tri roky a patrila k nemu aj práca so psami, znalosť všetkých druhov zveri a spôsobov lovu vrátane konštrukcie pascí, ba aj ovládanie hudobných nástrojov - poľovníckych rohov a trúbok. Koniec učenia bol slávnostný, lebo vyučeného poľovnía účasníci obradu - a to všetko boli skúsení poľovníci - preskúšali, získal symboly svojho stavu, lovecký tesák a trúbku.  Poľovník zároveň dostal výučný list, ktorý bol nielen potvrdením jeho znalostí a výsledku skúšky, ale aj osvedčením dobrých mravov, usporiadaného života a osobnej cti.

 To najcennejšie, čo v poľovníckej tradícii pretrváva, je úctyplný a šetrný vzťah k živej i ulovenej zveri, k pomocníkom pri poľovačke a, samozrejme, aj k ostatným poľovníkom. Výrazom toho je poľovnícka etika, ktorej súčasťou sú vživé pozdravy, zvyky a postupy. A to všetko vďaka dobrovoľnej disciplíne, ktorá je najlepšou zárukou bezpečnosti pri poľovaní.

Poľovná zbraň, pôvodne chladná, neskoršie palná bola vždy najcennejším majetkom poľovníka a znamením jeho hodnosti. Až omnoho neskoršie k tomu pristúpil zvláštny odev, ale uniforma sa stala bežnou až v 19. stroročí.                                                                    

K poľovníckej tradícii patria aj hlavné poľovnícke zásady.